Vysoké Tatry: Záver roka na lyžiach - Rysy+Patria

 Prvý deň po výdatnom snežení vždy znamená zvýšenie lavínového nebezpečenstva. Presvedčujeme sa o tom hneď ráno 29. decembra. Stúpame od zástavky električky Popradské pleso a cesta, ktorá bola ešte pred týždňom odtopená na asfalt je teraz vyfrézovaná s polmetrovými závejmi.

Prichádzame k hotelu, dobalíme, čo treba a vyrážame smerom na Rysy. V lese nás čaká stopa prešlapaná od pešiakov, tak si ju upravujeme podľa predstáv. Pri druhom mostíku začíname s Klárkou ťahať stopu vlastnú a sledujeme rovnakých bláznov, ktorí mieria na Volí chrbát. Prichádzame na Žabie plesá a otvára sa nám pohľad na Rysy. Fixné laná a oceľová tyč v rampe zmizli pod snehom a nestačíme sa čudovať, čo dokáže kombinácia vetra a sneženia.

Musím sa priznať, že mi nebolo všetko jedno, no prekvapuje ma ako dobre sa mi darí ťahať stopu a lyže vyzúvam veľmi vysoko. Nepočuť žiadne nepríjemné zvuky a ani sa netvoria doskové odtrhy čerstvého snehu. Rešpekt je však poriadny a premýšľam ako čo najbezpečnejšie prekonať exponovaný traverz. Držím sa v spodnej časti traverzu a snažím sa postupovať miestami, kde je terén vyfúkaný na skalu. Po chvíli sa objaví vytŕčajúci prameň modrého lana a blížim sa k vežičke, kde by som už mal byť v bezpečí.

Napájame sa na trasu letného chodníka, kde prenášame lyže v rukách. Po chvíli vidíme vlajočky Slobodného kráľovstva. Nasleduje výstup do Váhy. Tu sa pred nami otvára pohľad na východnú stranu Tatier. Známy pohľad opäť iný a pozeráme na jav nazvaný Venušin pás. Slnko zapadá za hrebeňom Bášt a nás čaká jazda trochu oťaželým prašanom.

Ráno si doprajeme rampu v neskutočnom ľahkom snehu a rovnako pokračujeme celou cestou na Popradské pleso. Natešení z krásneho ranného prašanu sa občerstvíme v hoteli a s Maťom dohodneme plán na predsilvestrovský výšlap. Hodláme sa opustiť Mengusovskú dolinu, ktorá je už statočne polyžovaná hneď prvý deň po snežení. Volí chrbát aj Východná Volia štrbina sú už popísané a tak volíme prechod do Mlynice. Na výstup sa nám pri traverze na Štrbské pleso ponúka žlab do sedla za Patriou a tak sa bez rozmyslu púšťame práve týmto smerom. Iba spodná tretina sa nám darí na pásoch. Lyže idú na batoh a s cepínom v ruke sa snažíme nájsť bezpečnú stopu terénom hrebeňového charakteru. Darí sa nám to viac menej úspešne a po nekonečných troch hodinách dorazíme do sedla a užívame si výhľady na hrebeň Solísk. Hneď prvé oblúky do Mlynice sú úžasné. Vplyvom slnka to už nie je taký ľahký prašan ako ráno, no stále to je perfektné. Bez jediného škrtanca dorazíme na chodník pod vodopád Skok. Je už dosť hodín, no napriek tomu vyrážame do horných partií Mlynice. Sme prekvapení nedostatkom snehu a kľučkujeme pomedzi trčiace skaly. Pod JV svahmi Štrbského štítu je obrovský odtrh a tak skúsime aspoň do Bystrého sedla. Je už čosi pred treťou, keď pri Capom plese sediac na vyfúkanom chodníku zavelíme na ústup. Čaká nás ešte zjazd Mlynicou a od vodopádu Skok nemusíme ani raz vyzúvať.

Krst ohňom pre nové lyžiarky dopadol nad očakávanie a musím, povedať že na Scarpy F1 sa dalo spoľahnúť nielen pri ľahkosti a ohybnosti pri výstupe, no rovnako aj pri zjazde rôznorodým terénom. Ani žiadne otlaky alebo zodratá koža. Teším sa, že mám na ďalších pár sezón o kvalitnú skialpovú obuv postarané. Na záver už len prekľučkovať pomedzi davy lyžiarov v stredisku a jednosmerkou sa prelyžujeme až k parkovisku pri zástavke Popradské pleso.

Lukáš Stanzel