Skialp na severe Západných Tatier

Po veľkofatranskej kryovíchrici a relaxu v lesoch malokarpatských, moje skelety naberajú kurz Zverovka. Pod ochranné krídla mi z Horoškoly JAMES posielajú štyroch kurzistov, pár súrodenecký a pár manželský. Rozdiel jednej generácie, ja niečo medzitým. Bude veselo. Aj bolo.

Prednáškami na rôzne témy súvisiace so skialpinizmom ich úspešne uspávam. Preberá ich vždy na záver až fľaška frankovky. Ale k podmienkam a túram. Prvé poobedie testovanie schopností. Hneď za chatovou  osadou UNIZA po starej zjazdovke a ďalej po hrebeni až pod Veľký Klin. Škoda, že sa zvečerieva, na hlavný hrebeň je to už len kúsok. Prašanom po kolená parádny zostup až k prestretému stolu. V pásme lesa prašan, tam kde stromov nieto zostala len vetrom ubitá doska.

Druhý deň presun autom k hotelu Primula a systémom zvážnic pod chrbát Predného Salatínu. Severná orientácia svahu podmienkami kopíruje predchádzajúci deň. Trblietavý prach kde oko pozrie. Tu už dávno nik neupratoval. Naposledy kalamita. Svah od lesného porastu vyčistený lykožrútom a následne vetrom. V pásme kosodreviny doska striedajúca škrupinu. Hore na hrebeni sfúkané na trávu. Všetko pekne nafúkané na južné a juhovýchodné orientácie. Ako predpovedali, tak aj je. Keďže je pod mrakom, tak aj na juhovýchode sa drží prašan. Parádna lyžovačka pod Brestovú a po zjazdovke k autu.

Tretí deň je sobota. To čo sa nepopísalo doteraz dnešný deň bude s určitosťou počmárané. Stopu ťaháme popod Salatín na Brestovú. Je inverzia, na sever trčí len Babia hora, Pilsko, Minčol, na západ Malá Fatra a Veľký Choč. Osamotené ostrovy v šírom mori, maliarske plátno nadľudských rozmerov. Dolina je plná umelcov čmárajúcich neopakovateľné oblúky všade tam, kde sa udržal sneh. Z vrcholu Brestovej po tvrdom do ťažšieho, slnkom zhutneného a rozmočeného snehu. Nižšie v tieni opäť prašan. Ešte jedná pláň v Salatíne nepokreslená ostala len pre nás a potom už len dojazd zjazdovkou.

V Nedeľu Salatín, centrálny žľab. Hore je pekne, inverzne more na západe vytláča len ružomberský komín. Žľab nie je, slušne povedané, v najlepšej kondícii. Rozryté to tam ako po divých sviniach. Na popravenie a rozlúčku ráno vytipovaný nepoškvrnený svah v masíve Salatína. Po obede sa tam už prášilo ostošesť, nevadí, ostalo aj pre nás.

Na záver kurzu sa zhodujeme na dvoch veciach. Dôležité je vždy niekam vyraziť a nesedieť doma za pecou. A najdôležitejšie z celej výbavy, zo širokej ponuky lyží, viazaní, lyžiarok, pásov, paličiek..., je to čo je medzi lyžami a prilbou. Srdce. Pumpa schopná správne prečerpávať všetko prežité a robiť dôležité rozhodnutia.

Martin Sekér