Žiarska dolina: pripravená na víkend

Napadlo mi, že v tejto prefláknutej lokalite som túto sezónu ešte nebol a to by bola strááášná hanba. Aj to svedčí o fakte, ako neskoro táto sezóna začala a aká je na sneh biedna. Piatok – posledný tropický deň pred frontom, z ktorého vraj aj zasneží, tak davááj rýchlo „na služobku“. Ale jediná možnosť bola budík o štvrtej, vlak o piatej a o siedmej už som korčuľoval smer ústie. Dobrá správa na úvod: dá sa. Teda hneď od parkoviska. Ale skôr je to na korčule, tak som si radšej lyže vyniesol na batohu niekam za druhý kilák. Tam sa mi zdalo, že ten mrazený kryštálový cukor už je dosť sypký. Z úcty k pásom. Mostíky cez potoky sú inak ešte pekne vysnežené, prenášať nebolo treba a sneh špinavý len na pár miestach.

Nad chatou som síce potiahol ešte kúsok na pásoch, ale na Terasu som išiel zas po svojich. Po ôsmej ráno ešte betón všade naokolo, aj keď fény už boli pustené naplno. Ale stále som bol v tieni. Takže padlo rozhodnutie, že sa ide najskôr tam, kde sa najskôr slnko oprelo – do Lúčneho sedla. Ako som vyšiel z tieňa, hneď to bolo pod lyžami poznať a aj strmšie traverzy už boli na vrchu natopené, tak relatívna pohoda až hore. Stopy samozrejme naťahané boli.

Spod Hrubej kopy hnusný splaz, hrebeň zo sedla na vrchol vylízaný do brusníc, tak som to otočil na opačnú stranu a pohodovo zlyžoval nazad na Terasu. Ešte sa dali nájsť neporýľované úseky, celkom príjemné to už bolo, súvislé oblúky. Zhora som predtým nakukol aj pod Príslop – aj tam samozrejme plno oblúkov, ale vyzeralo to, že nie úplne zhora - pod hrebeňom sa škerili nepríjemné preveje. A aj pár splazov spod stien bolo vyplazených do Závratov. (Dopĺňam: až zhora to išla partia vo štvrtok, aj cez preveje, takže držia)

Smutné sedlo ako druhý cieľ: síce už od Terasy na slnku, ale spodok stále betónový, len vršok mäkší. Stopy na výstup parádne, ale lyžba by to bola biedna, tak nasledovala príjemná hrebeňová prechádzka na Plačlivô. Schodíky narobené, na povrchu natopené, ani v tieňoch sa nešmýkalo, paráda aj bez mačiek.

A z Plačlivého po úvodných pár metroch kľučkovania parádna lyžba na tak akurát odtopenom, cez Žiarske sedlo až niekam dole ku starému vleku. Aj tu sa našli ešte rovné, nerozryté pláne. A potom už len hrboľatý zošmyk ku chate, kde to vyzeralo ako na námestí na jarmoku. Plnka proste, veď piatok na poludnie, všetci na houmofice :-) Na ceste dole to šmýkalo napodiv celkom dobre, aj keď všade už voda čvachtala. A že som mal do autobusu trochu času, vyzul som už pri štôlni a lyže opreté o prístrešok boli o pár minút suché. Potom už len trochu „korčuľovania“ po čistom ľade a takmer plné parkovisko. Ale na autobus som už čakal sám. No, hádam to tam ešte trochu zasneží, aspoň hore nad  chatou.

Rišo Pouš