Západné Tatry

Od toho okamihu, ako som sa dozvedel o "Korune Liptova", som nevedel vypustiť myšlienku skúsiť to. Vlani sme to skúsili so Salkym naivne, nepripravene a určite sme to obaja veľmi silne podcenili. Išiel som do toho s tým, že to nebude také ťažké, však tie hrebene okrem Choča mám prechodené za mlada. Vedel som, že nič technicky náročné to neponúka, akurát najúchvatnejšia časť Roháčov bude mať sem tam exponovanejší úsek, ktorý mi nemôže nijako extra skomplikovať plány. Prvý pokus nás odrazil, ale nie odradil. Mňa to iba posilnilo a pochopil som

Tohtoročnú dovolenku som prežil tak trochu výnimočne. V duchu „nie cieľ ťa urobí šťastným, ale cesta“, som šliapal pešo z domu zo Starej Turej na Tatranský Kriváň.   Išiel som cez pohoria, podobne ako František Kele, ktorý ma vlastne k tomuto podujatiu inšpiroval. On štartoval z Bradla od mohyly Miroslava Rastislava Štefánika, ja zo Starej Turej (to aby som bol aspoň trochu originálny). Dobrodružstvo začalo už pol roka pred samotnou cestou, keď som nad mapami plánoval trasu, miesta nocľahov, možnosti doplnenia vody či potravín. Plány som začal spr

Je jeden z tých teplejších dní, keď sa ortuť v teplomeri pohybuje okolo + 30°C. Ideálny čas na vylihovanie pri vode. No my sa vyberáme na túru. Však prečo nie?  Len tá voda nás bude celý deň provokovať... Od parkoviska v Žiarskej doline smerujeme po žltej turistickej značke. Po piatich minútach nás víta rúbanisko. Reku, to ani fotiť nejdeme. Značka nikde, chodníkov niekoľko. Vydávame sa teda po prašnej zvážnici. Len zvážnica znamená strmý výstup. Radšej rýchlo bočíme na chodník, ktorý sa znenazdajky vynoril. Ten sa jemne kľukatí. V lese je pr�

 Je zima roku 1997 a môj strýko Jano sa balí na ďaľsí z pokusov o prechod hrebeňa Vysokých Tatier so svojím parťákom Vladom Plulíkom. Ich stratégia je ísť naľahko, a tak stále nie je spokojný s váhou batohu.  Vytiahne z neho sáčik so sušenými jablkami , polku z neho vyloží na stôl a spokojne odchádza na vlak…Tentokrát neuspeli, Vlado bol úspešný až v ďaľšom pokuse ktorý šiel sám.   Tu niekde sa mi zrodila v hlave myšlienka dokázať v športe niečo, čo by som si ešte dlho pamätal a čo by zaujalo aj Vlada. Jedným dychom treba dodať, že v ži

Najväčšia dolina na južnej strane všetkých Tatier, len prečo to musí znamenať aj najväčšiu porciu asfaltu? Veľa ľudí to rieši bajkom, ktorý na konci asfaltu zamknú v kríkoch. Ja som šiel za exota a zvolil som 12-kilometrový rozklus :-) Ostalo dosť času na pohodové prechádzky do Hladkého sedla a na Kasprov vrch. Tretia možnosť, červená do Tomanovského sedla, je od r.2008 zrušená (pre tých čo majú staré mapy ako ja), ale to už by bolo ozaj na celodennú túru :-) Asfalt má výhody: netreba sa pod nohy kukať, dajú sa kopce obzerať. A všetky možné ty

Slovenská „Pierra Menta“ zasekla minulý víkend (20. – 22.3.) už ôsmy zárez do bokov západotatranských. S poriadnou účasťou (85 dvojíc), vynoveným webom (http://bokami.sk) aj s kontom na Facebooku, kde už večer po etapách boli výsledky, a dokonca aj krátke videjká („Ty voe ale ich je!“). Paráda... Na stránkach pretekov je všetko čo treba, nemá cenu sa rozpisovať, takže len v skratke:   Prvá etapa v piatok viedla z Bobroveckej vápenice cez Sivý vrch do Spálenej, cieľ bol nad lanovkou. Po nej bolo medzi mužmi všetko otvorené, lebo prvé tri dvoj

Na MDŽ-ovú nedeľu vyšlo poriadne jarné počasie – skoro čistá obloha, skoro žiaden vietor, skoro žiaden mráz (len ráno trochu v doline), škoda že už aj skoro žiaden sneh. Ale nie, také zlé to ešte nie je, na pásoch sa dá od parkoviska a dokonca tá minulotýždňová nádielka prikryla aj neporiadok po spracovaní dreva na ceste, tak tá je pekná biela. Dole to ráno trochu hrkotalo, asi od polovice už normál sneh, aj sme sa počuli :-)   Okolo desiatej okolo chaty už mokro, stopa nad chatou smerom na Terasu tvrdá, po noci ešte dosť ľadová, vyleštená. Hore

 Začiatkom februára konečne poriadne prisneží. Všeobecnú skialpovú eufóriu pribrzďuje lavínová trojka a nahlásený prievan. Práve toto sú však okolnosti, kedy prichádzajú na rad atypické línie mimo život ohrozujúcich kót, kedy vám nebude ľúto trmácať sa kilometre lesom na kótach medzi 1000 a 1500. Jednu takú má už dlhšie v hlave kamarát Miro. Volá klasicky, pár hodín pred akciou. Piatimi vetami popíše trojdňový zámer. Radšej ho počúvam len zľahka, veľa z vyslovených pojmov mi aj tak nič nehovorí. Ak by som si pripustil detaily a predbežn

Málo snehu rovná sa málo (legálnych) možností zašliapať si. Takže v sobotu (pred frontom – v nedeľu má snežiť) som zvolil osvedčenú klasiku: o štvrtej budíček, o piatej vlak, po šiestej bus a o siedmej už hádžem lyže na batoh v ústí doliny. Lyže idú na zem až o dva kiláky vyššie, dôvodov je viac: na pásoch sa síce dá v pohode už od parkoviska, ale jednak nechcem, aby mi zvlhli pásy (dole je nad, hore bude hádam pod nulou), jednak májová víchrica ani tu nezaháľala a na snehu je plno bordelu po ťažbe kalamity. Ale mám aj dosť času, sko

Asi... Lebo ako snehu ubúda, už sa mi moc nechce peši hodinu a pol šliapať od parkoviska až na Terasu, kde sa dajú konečne obuť lyže. Minulý týždeň sa vraj ešte do pol doliny zjazdiť dalo. Sobota ráno, na MDŽ: už len nesúvislé pásy na kameň zamrznutého firnu a ľadu, už na ceste človek aby mačky nahodil a nad chatou ani nehovoriac... Zámerom bolo Lúčne a Baníkovské sedlo a odtiaľ návšteva (aspoň krátka) na oravskej strane. Aspoň pozrieť a nazad, lebo poobede len jeden autobus chodí do mesta :-( Prvá časť plánu vyšla, od chaty na Terasu som využil s

Malý prieskum, ako to vyzerá po januárovej snehovej katastrofe - zatiaľ, lebo podľa predpovede zas sa sem valí teplý vzduch od Sahary. Tak ktovie, či sa neukáže tento aktuál skôr predkatastrofický... Ráno bolo dole nad nulou, pred obedom už aj hore, len severné svahy mali zmrznutý firn a na ňom vetrom ubité dosky. Na južných to vlhlo.     Od parkoviska to na prvý pohľad vyzeralo dobre, na pásy. Lenže o kilák vyššie v snehu už priveľa kamienkov a nad lesom suchý asfalt, lyže na batoh. Od posledného mostíka sa zas dalo až po chatu, odtiaľ kľučkovanie

Vraj: čo robíš v sobotu? Isto nič, hybaj na Klin, nemá kto behať! Lebo HK DŽEJMS (čítaj JAMES) Liptovský Hrádok tento ročník horskieho behu zorganizoval vraj nejako na poslednú chvíľu a narýchlo, čiže propagácia vraj trochu viazla a asi dosť ľudí dalo prednosť niečomu inému. Termínovka je začiatkom septembra tradične narvaná. Takže na 8. ročník tohto mordoviska prišlo pár štamgastov a stálic a pár takých, čo nevedeli, čo ich čaká. Tak im treba! Takže pomer organizátori – pretekári bol asi 1:1. Taká rodinná atmosféra. K tomu počasie ako

Nikdy som tam nebola a vždy som chcela. Niečo som už videla a čítala v knihe od Erika Baláža o jeho medveďoch a o divočine v Kôprovej a Tichej doline. Zaujalo ma toto územie, kde sa Tatry zo Západných stávajú Vysokými a zároveň sa tu o ne delíme s poľskými susedmi. Pozvánka na exkurziu prišla nečakane minulú sobotu. Zo stanice v Ružomberku vyrážame čosi pred druhou po obede. Čas na túru nezvyčajný, teploty vonku neopísateľné, číslo 36 hovorí za všetko. Každopádne, bude to zaujímavé. O tom, že tento trek je logisticky veľmi dobre zabezpečený,

Skialpinizmus ako jeden z najkrajších horských športov ponúka počas jednej túry silné zážitky. Tým najväčším závislákom však "jeden vrchol" často nestačí. Ich túžba po neobyčajných zážitkoch v "prirodzenom životnom prostredí" ich vedie aj k takým skialpovým akciám, nad ktorými "tí ostatní" len krútia hlavou.   Hrebeň Západných Tatier svojimi parametrami priam vyzýva na akciu štýlom nonstop. Oproti hrebeňu Nízkych Tatier, ktorý je určite tiež podobnou výzvou, sú však Západné Tatry podstatne drsnejšie a počas

Vlna zlého počasia týždeň pred Veľkou nocou priniesla do Západných (aj iných) Tatier kopy nového snehu, ale vietor si ho poprehadzoval ako chcel, vôbec nie rovnomerne. Špekuloval som, ako sa vyhnúť prerážaniu  stopy v tom hustom, po kolená hlbokom, vetrom ubitom a vôbec nie prachovom snehu. Prišiel nápad: Bokami Západných Tatier! Využijem akurát prebiehajúcu „slovenskú Pierra Mentu“ - v sobotu (druhá etapa) by sa trať mala vrtieť len ponad Žiarsku chatu. Čiže  štart z ústia doliny, prvý výstup cez Žiarske sedlo na Plačlivô, odtiaľ traverz popod