Západné Tatry

Predčasné voľby a požiar na Krásnej hôrke – takéto dve tragédie môže vykompenzovať len voľná sobota, fialková obloha a dosť snehu. Autobus ma vyhadzuje na otočke v Žiarskej doline. Cesta na parkovisko je ľadová a posypaná, ani prvé dva kiláky od rampy hore sa skoro neoplatí obúvať do lyží. Sneh je čierny od ihličia.   Nad skratkou už konáre nesiahajú nad cestu a na starom ľade je milimeter nového snehu, hurá! Okolo chaty len prefrčím, prvý cieľ: Smutné sedlo.  Milimetre nového prášku pribúdajú, ale väčšinou sú to len nafúkané dosky

Sobota 10.9., druhý septembrový víkend a už tradične (6. raz) rozdávajú organizátori z HK JAMES Liptovský Hrádok v kempe v ústí Račkovej doliny štartové čísla, ponožky a guľáš. Ponožky pri prezentácii, guľáš si treba zaslúžiť. Dnes navarili pre 59 hladných krkov, lebo toľko ľudí sa prišlo prebehnúť cez Klin. Z toho 10 žien. Počasie dole ideálne bežecké - pod mrakom, teplota niečo nad desať stupňov. Ale to platilo len pod hlavný kopec. Hore sedel mrak a fučalo od severu, ale zas nie nejako brutálne, aby sa to nedalo prežiť. Prechádzka ako v

         Report z tohto bočného západotatranského hrebeňa už tu kdesi je (Hrebene Západných Tatier II), ale opakovanie vraj matka múdrosti. Posledný október, posledný deň pred sezónnou uzáverou tatranských chodníkov, možno posledný krásny jesenný deň. Ako slušný turista viem, že do polovice júna do Tatier nepáchnem, takže sa rozhodujem plesnúť sa trochu po vrecku aj hlavne odísť z domu aj za noci, aby som sa z Turca dostal niekam ďalej. Ale ťažko chudobnému bez auta, keď mi cestovný poriadok ničí jeden plán za druhým. Tam by to ešte šlo,

          Sneženie nejako Tatry zas obišlo, ale ten milimeter aspoň prikryl ľad na ceste, takže tá je už od parkoviska šliapateľná komfortne, len paličku niekedy niet do čoho zapichnúť. Aj z konečnej autobusu by sa dalo, keby nie posyp. Nad chatou je to až po Rázcestie pod Homôľkou prepletanie kosodrevinou, ale pohodové, horšie je to tadiaľto smerom dolu, ešte tak meter snehu treba. A je to už miestami vydraté, pár nadávok na čerstvo odkryté skaly sa nieslo dolinou...   Nad kosodrevinou v Závratoch aj pod Smutným a Žiarskym sedlom to vyzerá krá

           „Navštív raz za rok miesto, kde si nikdy predtým nebol“, píše sa okrem iného v liste Dalajlámu k novému tisícročiu. A práve na toto som myslela,  keď som jedného dňa zhliadla na kamošovej webstránke zaujímavé fotky zo stretáviek goralov. Prekrásne scenérie sa striedali so zábermi ľudkov, poobliekaných v klasických goralských krojoch. Goralskú párty už asi tento rok nestihnem, ale ten výhľad a vŕšky okolo - to tam predsa muselo zostať, napadlo ma. Tip na najbližší trek bol na svete. Keďže autor inšpirujúcich fotiek bol kdesi v z

Sú to známe dôvody, prečo je Žiarska dolina najfrekventovanejším nástupným miestom do Roháčov z liptovskej strany. Pohodlná cesta až na chatu, viac možností výstupu na hlavný roháčsky hrebeň, rovnako veľa možností ústupu z neho, ak odídu sily alebo  pekné počasie. A pre najviac unavených: možnosť zviezť sa od chaty dolu na kolobežke je na nezaplatenie :-) To sú výhody, nevýhodou pri peknom počasí je tesno na hlavnom hrebeni, lebo na reťaziach visia strapce ľudí a na vrcholoch fotku bez cudzieho človeka v zábere nespravíš. Našťastie sa väčšina e

                   Ešte ani slnko nevyšlo a my už skáčeme do auta – smer Západné Tatry, ktoré patria tiež pod ochranu Tanapu. S prvými lúčmi, ktoré pre hmlu aj tak nevidno, vyrážame z parkoviska nad Bobrovcom vo Vápenici. Vypadá to na inverziu, uvidíme vyššie. Asfaltovú cestu pomedzi chatky strieda lesný chodník (modrá značka), ktorý sa po pol hodinke pripája na zvážnicu. Nenáročným stúpaním sa dostávame nad hmlu a začíname veriť predpovedi počasia. Vyzliekame sa do krátkych rukávov, z vyhliadok popri ceste vidno skoro celú liptovskú kotli

          S pribúdajúcim snehom a ubúdajúcou teplotou už podaktorí poškuľujú po skialplyžiach. Prechádzka na Babky by mohla byť celkom dobrým skialpštartom novej sezóny. Vrch Babky leží v Západných Tatrách, vo výške 1 566 m n.m a je z neho pekný výhľad na Liptovskú Maru a Nízke Tatry. Prístup je najjednoduchší z Liptovského Mikuláša, smerom na Jalovec. Parkovať sa dá pod Vápenicou, alebo v Jalovci. Z obidvoch mieste ide turistická značka (zelená a modrá), z ktorej sa neskôr aj tak stane jedna spoločná. Naberanie výšky je v celku pohodlné,

Dolina Parichvost je jedna z troch (spolu s Hlbokou a Bobroveckou), na ktoré sa rozvetvuje vo svojej hornej polovici Jalovecká dolina na liptovskej strane Západných Tatier. Je známa častými lavínami, tak sme sa v polovici júla 2009 vybrali obzrieť, či sa aj tu zimný živel vyzúril podobne ako v susednej Žiarskej doline. Vyzúril sa a poriadne! Aj na novších mapách je spodný úsek doliny vyznačený ako biely fľak bez stromov, lebo práve tam, asi kilometer pod hornou hranicou lesa, končia svoju dráhu lavíny. A nielen z kotla v závere doliny pod Baníkovom, ale aj zo ž

          Nič. Len to že prevádzkovateľ zjazdu na kolobežkách si bude musieť hľadať na leto inú destináciu. Sneh sa topí, ale stále je ho tam na mrte dosť. Lavína je pokrytá spleťou konárov, blata, drnov, stromov polámaných ako zápalky. Suchou nohou sa dá prejsť starou cestou na Žiarsku chatu, ale väčšina ľudí využíva stále klasickú asfaltovú cestu.           Tá za druhým kilometorom pri studničke víta snehovou bránou vysokou 3-4m, po ceste sa valí voda. Ešte kúsok po asfalte a s cestou sa definitívne lúčime na ďalšie 3km. Taki

Ahojte, ťažko slovami ci fotkami opísať tie dojmy, treba vidieť na vlastné oči, je to kolosálne a krásne! Príroda je mocná čarodejka! Padlo tam viac lavín, niekde vidieť tmavé a svetlé nánosy, stromy padli ako zápalky. Ku chate vedie asfaltka, po ktorej toto leto nie je šanca sa prejsť, masy snehu tvoria niekde výšku až 30metrov a vydržia do zimy 2009/10... Chata úplným zázrakom nebola zničená, lavíny ju lízli len pár metrov z oboch strán... Roland

Ďalšie pokračovanie fotoseriálu po hrebeňoch a dolinách Západných Tatier pokračuje okruhom z Podbanského. Kamenistú dolinu sme mali vyhliadnutú už dávno, neviem čím to je, že od plánu k realizácii to vždy tak dlho trvá... Žeby tých plánov bolo nejak veľa?                     Jesenné dni sú krátke, ale stabilné počasie počas babieho leta stojí zato. Divoká Kamenistá dolina splnila naše očakávanie, na hrebeni v Pyšnom sedle už fúkal vietor, ale nádherné výhľady do Poľska nám nepohodu vynahradili. Na naše prekvapenie sme stretli a

Minulý rok sme už o tomto čase šlapali a podľa posledných správ to vyzerá tak, že v Západných Tatrách už začala tohtoročná skialpová sezóna. Dá sa šlapať na Žiarsku chatu a tu si môžete pozrieť zopár aktuálnych fotiek z Červenca, ktoré odfotil Robo Blaško cez víkend. Vyzerá to tak, že sneh prišiel opäť zo západu a sneženie sa vybúrilo na tejto najzápadnejšej časti Tatier.

Medzi Jamnickou a Račkovou dolinou vyráža z hlavného hrebeňa Západnách Tatier smerom na juh výrazný hrebeň. Najvýraznejšie vrcholy na tomto hrebeni sú Jakubiná (2154) a Ostredok (2149). Na hlavný hrebeň sa pripája na Hrubom vrchu (2137).           Týmto hrebeňom, za pekného počasia bohatým na výhľady vedie zelená značka. Chodník vedie najprv serpentínami v lese (trošku problémy s popadanými stromami), po prekonaní pásma lesa sa však chodník mení na nádhernú hrebeňovku. Pre návrat je možné použiť chodník Jamnickou dolinou (modrá) alebo v

Dokonalá túra - pojem, ktorý mi straší v hlave velmi často. Kondícia, výstroj, taktika, výber trasy, počasie - a sme doma, iste mi dáte mnohí za pravdu, práve počasie je faktor, ktorý často tak veľmi ovplyvňuje náš výsledný pocit. Práve preto je schopnosť využiť periódu pekného počasia veľmi podobná situácii, keď si vo futbalovom zápase hráč položí loptu na značku pokutového kopu: buď/alebo, využiješ alebo prehráš - taká je hra. Jeseň 2005 nám ponúkla hneď niekoľko takýchto šancí. A my sme neváhali a premieňali jednu za druhou.  �