Arktický skialpový víkend v Tatrách

Vonku je taká zima, že ti zmrzne aj sopeľ v nose. No práve taká zima prišla do Tatier. Nie som vonkoncom pamätník, no za 10 skialpových sezón si nepamätám, že by sme podnikali túry v takej zime.

Tak pekne po poriadku. V sobotu po Troch kráľoch je plánovaná testovačka skialpovej výstroje na Štrbskom plese zrušená, tak špekulujeme. Čo z načatým dňom. Trebalo by sa niekde do doliny schovať, kde na nás okrem chladu nebude číhať aj nepríjemný vietor, ktorý tlačí pocitovú teplotu k mínus 40. Tak sa teda rozhodujeme premotať na Popradské pleso a po horúcom čaji sa uvidí ako ďalej. Čas pokročil a na žiadnu veľkú túru to ani náhodou nevyzerá a tak volíme miestnu klasiku Volí chrbát. Miesto kde sa v lete vyberie málokto, no v zime je vďačným cieľom mnohých skialpinistov.

Charakter snehu sa v doline prudko zmenil a po prašane ani stopy. Ufúkané dosky a ľadové platne. Tak to vôbec nevyzerá na dobrú lyžovačku. Sem tam niekde aj kôra a dobrého snehu už skoro niet. Nevadí, vietor je znesiteľný, v nových Scarpa F1-tkách nie je skoro vôbec zima, tak to hádam pod Rohatú štrbinu dobojujeme. Za 2 hodiny z Popradského plesa cieľ splnený a prekvapivo dobrým snehom si užívame jazdu Mengusovskou dolinou. Jasné, že párkrát sa nevyhneme oblúkom v kôre a ľadovej kruste, no lepšie ako sedieť pri peci.

Po takomto dni sú plány na nedeľný Kriváň odložené na neskôr a ideme zase niekde, kde sa bude dať počas výletu zohriať a kde budeme od vetra chránení. Žiarska dolina snáď bude tou správnou voľbou. O osmej na parkovisku začíname pri mínus 22, čo je o dosť lepšie ako mínus 31 pri prejazde Pribylinou. Ani nie za hodinu sme na chate, tak sme makali, aby sme sa aspoň trochu zohriali.

Predpoveď sa plní a pri výšlape do Smutného sedla je v doline skoro bezvetrie. Konečne môžem vyzliezť Primaloft a nasadiť tenké rukavice. Aspoň na chvíľu. Sledujeme stopu do Smutného sedla, ktoré je ako jedno z mála v doline polyžované aj z luxusnou stopou do kopca.

Oraniskom sa nám nežiada tak na mačkách a opäť prioblečení poza Smutného mnícha smerom do nejakého krátkeho žliabku pred Prvou kopou.

Našli sme, orientácia na JZ a perfektný sneh. Vážne som to nečakal a tak musíme pridať ešte jeden zjazd. Opäť do Smutného sedla a hrebeňom opačným smerom na Nohavicu. Za 10 min výstupu od Smutného sedla na nás čaká perfektný nepopísaný žliabok a tak pridávame znova naše autogramy.

A čo arktická zima. Dobre, že tak bolo. Inokedy preplnená Žiarska dolina zívala prázdnotou a mali sme priestor si vychutnať atmosféru tejto Mekky skialpinizmu a nad očakávania dobre stráviť deň v krásnom prostredí Západných Tatier.  

Lukáš Stanzel