Západné Tatry

Predčasná jar udrela, snehy miznú bľeskovo. Najmä na južných svahoch, treba ísť do severov. Požičané „redakčné“ auto je výhoda, ide sa ta, kam sa z BB a MT spojmi nedá: na Zverovku! A po zjazdovke do Salatínskej doliny, tam sa uvidí. Lebo blíži sa front, takže zúri južný vietor, na hrebeni hlásia víchricu a nárazy vysoko nad 100km/h. Dúfame, že budeme v závetrí, aspoň trochu.   Začíname o ôsmej z prázdneho parkoviska pod lanovkou. Mraky nad hrebeňom sú len také zdrapy, ale idú pekelne rýchlo. Tu dole však kľud. Zjazdovka ligotavá a rov

Istoty sa s oteplením strácajú, Žiarska ostáva. A ešte som tam túto sezónu nebol. Tak ráno skorý nástup, lebo sa stalo niečo... No niečo neobyčajné (akože u nás v Čabovciach): rýchlik z Prahy výnimočne nemeškal, tak som stihol hneď prvý bus z LM a o siedmej som už ťapkal cez parkovisko. Zatiaľ autoprázdne. Tradičná rozcvička po chatu bola hlučná a hrkotavá, pod nohami zamrznutý, pásožravý firn. Nad chatou v stope vyleštenô, už tam to chvíľami podšmyklo, tak som si radšej razil vlastnú stopu na Terasu – dalo sa, na zmrznutom starom asi cen�

V nedeľu ráno na stanici rozmýšľam, kam idem. Jasné že najskôr vlakom do LM, len sa neviem rozhodnúť, či do Žiarskej (lepšie dostupná) alebo na Babky (lepšie spoje nazad poobede). Z tepla pri pokladniach neochotne leziem do arktickej zimy na perón a tam ma víta „spoluredaktorka“ Jaraba. Sama. S lyžami. Vraj sa nevie rozhodnúť, či Babky, či Žiarska :-))) Takže je to jasné, redakcia Vetromagu podnikne ďalšiu spoločnú služobku.   Rozhodnutie padá o chvíľu, zas až tak ďaleko to od autobusu pod les nie je... No, reálne je to ďalej, zisťujeme v Jalo

Po veľkofatranskej kryovíchrici a relaxu v lesoch malokarpatských, moje skelety naberajú kurz Zverovka. Pod ochranné krídla mi z Horoškoly JAMES posielajú štyroch kurzistov, pár súrodenecký a pár manželský. Rozdiel jednej generácie, ja niečo medzitým. Bude veselo. Aj bolo. Prednáškami na rôzne témy súvisiace so skialpinizmom ich úspešne uspávam. Preberá ich vždy na záver až fľaška frankovky. Ale k podmienkam a túram. Prvé poobedie testovanie schopností. Hneď za chatovou  osadou UNIZA po starej zjazdovke a ďalej po hrebeni až pod Veľký Klin. Šk

Vonku je taká zima, že ti zmrzne aj sopeľ v nose. No práve taká zima prišla do Tatier. Nie som vonkoncom pamätník, no za 10 skialpových sezón si nepamätám, že by sme podnikali túry v takej zime. Tak pekne po poriadku. V sobotu po Troch kráľoch je plánovaná testovačka skialpovej výstroje na Štrbskom plese zrušená, tak špekulujeme. Čo z načatým dňom. Trebalo by sa niekde do doliny schovať, kde na nás okrem chladu nebude číhať aj nepríjemný vietor, ktorý tlačí pocitovú teplotu k mínus 40. Tak sa teda rozhodujeme premotať na Popradské pleso a�

Prechod Západných Tatier na lyžiach 16.-18.3.2016 Tak ako podobné akcie aj táto vznikla inšpiráciou od veľkých predchodcov ako boli Pavúk či Viktor z Rysov... Na hrebeň som šiel sám lebo som sa chcel otestovať a ísť až na svoju hranicu, no hlavne zistiť ako zareaguje telo po viacerých dňoch... Schudol som 5,5 kila za 3 dni. Rok kondičných príprav na väčší projekt nebol nakoniec zbytočný, aj keď snehové podmienky sú túto zimu na veľké prechody mizerné. Preto sa rozhodujem spraviť aspoň časť – Západné Tatry. Prípravy spočívali aj v tom

Slovenské naj naj skialpové preteky napísali na konci tejto prabiednej zimy už svoj deviaty ročník, a že sú na vzostupe popularity, o tom svedčí limit 180 štartujúcich. Prevýšenie cez 6000m a dĺžka cez 60km (podľa propozícií, reálne asi menej), to všetko rozložené do troch etáp od piatka 18. do nedele 20. marca – klasický, rokmi osvedčený scenár s kulisami Roháčov. K tomu spoločenský život a sprievodné akcie v piatok a sobotu večer (aj keď Davo Karničar nakoniec nedorazil), no skialpový sviatok ako sa patrí. Tento rok počasie vyšlo len v piat

Keď je takto málo snehu v dolinách a musím za ním peši a ďaleko, nemám bez auta moc na výber: Žiarska alebo Jasná? Dnes padla voľba na Jasnú, ale keď som z vlaku videl, ako blížiaci sa front prehadzuje cez NT hrebeň mraky a Chopok hlási -13, pobral som sa opačným smerom. Ešte že busy z mikulášskej stanice idú v rovnaký čas tam aj tam :-)   Tak zas po týždni pri rampe do doliny a pozerám: dáka novinka! Na strome veľká žltá tabuľa a na nej veľká trojka – akože lavínová. Nóoo, prituhlo, na to posnežilo, dosť fúkalo, uvidíme. Obuť do ly�

Do Žiarskej sa v sobotu ráno nedalo od parkoviska, až asi o kilák vyššie som sa odvážil do lyží skočiť a aj to som si ešte dlho dával pozor. Pod nočným suchým snehom mokrota z piatkového dažďa a paličky aj pod chatou sem-tam pichli do asfaltu. Jeden deň dažďa či slnka a bude po ceste. Nad chatou ľadový firn prikrytý 5-10cm suchého prášku, to v kosovke.   Prvý cieľ: Žiarske sedlo. Zamrznutá stará stopa zaviata práškom, miestami do 20cm nového snehu na ľade, čím vyššie, tým viac ľadových platní. Ale väčšinou nový sneh, ubitý vetrom

V názve je zneužitý výrok nemenovaného horského (z)vodcu - zo stredy tuším, ktorý sprevádzal jeho provokačné fotky na FB, v tejto klimatickej a snehovej mizérii až neuveriteľné. Niekomu sa to chodí cez pracovné dni... Takže v sobotu sa očakával v Žiarskej nával, fotky olajkovalo pol národa.   Od parkoviska sa už vďaka výdatnému lejaku nedalo, ale asi po kilometri by to už šlo - nebyť bordelu po ťažbe dreva. Luxus to bol až od mostíka pod chatami Zoja  a Zora - pár cm utlačeného polosuchého firnu, po krajnici aj sem tam stopa. Za nami hmla, nad nami mr

Od toho okamihu, ako som sa dozvedel o "Korune Liptova", som nevedel vypustiť myšlienku skúsiť to. Vlani sme to skúsili so Salkym naivne, nepripravene a určite sme to obaja veľmi silne podcenili. Išiel som do toho s tým, že to nebude také ťažké, však tie hrebene okrem Choča mám prechodené za mlada. Vedel som, že nič technicky náročné to neponúka, akurát najúchvatnejšia časť Roháčov bude mať sem tam exponovanejší úsek, ktorý mi nemôže nijako extra skomplikovať plány. Prvý pokus nás odrazil, ale nie odradil. Mňa to iba posilnilo a pochopil som

Tohtoročnú dovolenku som prežil tak trochu výnimočne. V duchu „nie cieľ ťa urobí šťastným, ale cesta“, som šliapal pešo z domu zo Starej Turej na Tatranský Kriváň.   Išiel som cez pohoria, podobne ako František Kele, ktorý ma vlastne k tomuto podujatiu inšpiroval. On štartoval z Bradla od mohyly Miroslava Rastislava Štefánika, ja zo Starej Turej (to aby som bol aspoň trochu originálny). Dobrodružstvo začalo už pol roka pred samotnou cestou, keď som nad mapami plánoval trasu, miesta nocľahov, možnosti doplnenia vody či potravín. Plány som začal spr

Je jeden z tých teplejších dní, keď sa ortuť v teplomeri pohybuje okolo + 30°C. Ideálny čas na vylihovanie pri vode. No my sa vyberáme na túru. Však prečo nie?  Len tá voda nás bude celý deň provokovať... Od parkoviska v Žiarskej doline smerujeme po žltej turistickej značke. Po piatich minútach nás víta rúbanisko. Reku, to ani fotiť nejdeme. Značka nikde, chodníkov niekoľko. Vydávame sa teda po prašnej zvážnici. Len zvážnica znamená strmý výstup. Radšej rýchlo bočíme na chodník, ktorý sa znenazdajky vynoril. Ten sa jemne kľukatí. V lese je pr�

 Je zima roku 1997 a môj strýko Jano sa balí na ďaľsí z pokusov o prechod hrebeňa Vysokých Tatier so svojím parťákom Vladom Plulíkom. Ich stratégia je ísť naľahko, a tak stále nie je spokojný s váhou batohu.  Vytiahne z neho sáčik so sušenými jablkami , polku z neho vyloží na stôl a spokojne odchádza na vlak…Tentokrát neuspeli, Vlado bol úspešný až v ďaľšom pokuse ktorý šiel sám.   Tu niekde sa mi zrodila v hlave myšlienka dokázať v športe niečo, čo by som si ešte dlho pamätal a čo by zaujalo aj Vlada. Jedným dychom treba dodať, že v ži

Najväčšia dolina na južnej strane všetkých Tatier, len prečo to musí znamenať aj najväčšiu porciu asfaltu? Veľa ľudí to rieši bajkom, ktorý na konci asfaltu zamknú v kríkoch. Ja som šiel za exota a zvolil som 12-kilometrový rozklus :-) Ostalo dosť času na pohodové prechádzky do Hladkého sedla a na Kasprov vrch. Tretia možnosť, červená do Tomanovského sedla, je od r.2008 zrušená (pre tých čo majú staré mapy ako ja), ale to už by bolo ozaj na celodennú túru :-) Asfalt má výhody: netreba sa pod nohy kukať, dajú sa kopce obzerať. A všetky možné ty